Cyprus spoza mŕtvej zóny

Citrusové plantáže, tyrkysové more, hory, 300 slnečných dní v roku, historické pamiatky, či Afroditine skaly... To všetko znamená Cyprus.

Rozdelené hlavné mesto, vojaci OSN, Zelená hranica, barikádové vrecia s pieskom, územie nikoho a ostnaté drôty... Aj toto všetko, žiaľ už niekoľko desaťročí, znamená Cyprus.

Ak aj je Cyprus rajom pre dovolenkárov, na severe ostrova ich veľa nenájdete. Nie preto, že by bol škaredší, že by nemal krásne more, či historické pamiatky... Je to kvôli Zelenej hranici, ktorá krajinu delí na dve časti. Na sever sa dá preto priletieť iba z Turecka, lebo Turecko ako jediná krajina na svete uznala Severocyperskú tureckú republiku. Cyperská republika, ktorú väčšina ľudí pozná ako „Cyprus“ je na južnej časti. Od roku 2003 sa otvorilo „už“ šesť prechodov medzi severom a juhom, a teda aj keď človek priletí na juh ostrova, precestovať môže aj sever – prechod je zadarmo. Stačí mať so sebou pas, do ktorého vám vložia papier s pečiatkou „neexistujúcej krajiny“ – provizórne víza.

Skrátená história ostrova, akú možno nájsť v príručkách, má väčšinou dva míľniky: nezávislosť od Británie (1960 – kvôli tomu sa na Cypre doteraz jazdí naľavo a používajú sa britské zástrčky) a potom už len vetu v štýle: „Turecké vojská obsadili roku 1974 severnú tretinu ostrova a vyhlásili tam Severocyperskú tureckú republiku.“ O tom, že Turci prišli, pretože Gréci urobili na Cypre puč a chceli ostrov pripojiť ku Grécku, čo bolo podľa zmluvy, ktorou získal Cyprus nezávislosť, zakázané, sa väčšinou mlčí.

Cyprus má domotanú históriu a ako to už v konfliktoch býva, nie je tam „ten dobrý“ a „ten zlý“. A tak... Napriek tomu, alebo možno práve preto, že situácia je už dlho kľudná a nebojuje sa tam, Cyprus je smutným miestom. Krása, ktorá tam je a berie dych, príšerne kontrastuje s ozrutným tichom a mŕtvom, ktoré je v nárazníkovom pásme, s barikádami, ktoré medzi sebou ľudia vystavali...

Cyprus pripomína to, akí sme. Ako rýchlo si vieme nájsť zámienku bojovať, nenávidieť, rúcať a rozdeľovať. Ako vieme byť "ľuďmi".

Z Cypru som odchádzala mierne vykoľajená. Môj výlet nebol klasickou dovolenkou a dokonca nebola v tej „klasickej“ časti – na juhu. Na Cypre som kráčala po stopách svojej diplomovky, ktorú som zhodou okolností písala v Istanbule. Práve preto som priletela na sever a práve kvôli tomu množstvu informácií, ktoré som o Cypre dovtedy načítala – o všetkých bojoch, o všetkých marných pokusoch o mier, ktorých bolo x a hádam už aj x na druhú.... Som sa pri stretnutí s ľuďmi za ostnatým drôtom, o ktorých som doteraz vždy iba čítala, neudržala.

Hlavne neviem prestať myslieť na deduškov z kaviarne, ktorí mi zamávali, ponúkli ma v tom príšernom teple domácou chladenou citronádou a dookola hovorili, že chcú mier, mier, mier... Na zelených dverách mali napísané: „Nikdy neprestaň veriť v tvoju krajinu!“ Čiže: Neprestávajme dúfať, že raz nezmyselné barikády zmiznú, že raz budeme môcť posielať SMSky a e-maily na juh (teraz sa to nedá [!]), že raz napr. zemiaky, ktoré vypestujú na juhu nebudú musieť precestovať polku sveta okľukou cez Lebanon, Sýriu a Turecko, kým sa k nám na sever dostanú... Wow, a pritom celý ostrov sa dá obehnúť na aute za pár hodín... Je to úplne na hlavu!

Deduškovia určíte boli medzi tými 65%, čo pred piatimi rokmi hlasovali za zjednotenie ostrova. Nič sa nezjednotilo, lebo 76% gréckych Cyperčanov bolo proti. Juh sa za to dostal do EÚ a sever bol „odmenený“ izoláciou. A mne bolo akosi čudne z toho, že som stretla ľudí, ktorí chceli, aby tie vrecia s pieskom, ktoré v Nikózii od vojny ostali, konečne zmizli. Ale... Nevyšlo to. A oni napriek tomu stále dúfajú... Musia dúfať. Inak by si to na ostrove mohli takto odrezaní od sveta asi len hodiť...

Najčudnejší pocit bol byť v nárazníkovom pásme - na území nikoho, ktoré domáci volajú Dead Zone... Slnko praží a vďaka tomu sa všetko zdá mimóznejšie. Nič sa tam nehýbe, nikto tam nie je. Len opustené, polorozpadnuté domy, ktoré majú, samozrejme, v oknách a vo dverách natlačené vrecia s pieskom... Keď pomedzi ne človek kráča po rozbitej ceste, zrazu zvuk, ktorý vydáva štrk pod nohami, driape uši... Lebo je tam príšerne ticho... Príšerne smutno... Príšerne mŕtvo.

Cyprus je úplné nádherný! Celý. Sever aj juh. Lenže kvôli tomu, akí ľudia sú... Akí sme... Nevidno to krásne, ale to otrasné. Drôty, ploty, múry, vrecia s pieskom, barely... To jediné, v stavaní čoho je človek majstrovsky dobrý. Úplné to kontrastuje s tou krásou, ktorú na Cypre vytrovil Boh.

*************************************************

*************************************************

Miesta, ktoré sa na severe oplatí vidieť:

Girne – Kyrénia: mestečko s historickým prístavom, mólom, majákom a hradom, z ktorého ja na prístav pekný výhľad a za hradom sa dá skočiť do mora:) Je tam príjemná atmosféra. Viac ako turečtinu počuť angličtinu – Briti si tam kupujú vily a trávia svoj dôchodok.

Bellapaise [belapeis]: Kúsok od Girne: gotický kláštor na kopci s vyhľadom na Stredozemné more. Mieto, kde sa natáčalo Meno ruže.

Famagusta/Mağusa [mausa]/Gazimağusa [gazimausa]: Veľmi pekné historické centrum, okolo ktorého sa tiahnu hradby a Otellova veža, o ktorej písal aj Shakespeare.

Varoşa [varoša] – južne od Famagusty – Mesto duchov. Do roku 1974 bolo hlavným turistickým strediskom ostrova. Dnes sú tam iba prázdne, schátralé hotely. Známe sú fotky plota, ktorý delí ostrov na dve časti, ide cez pláž až do mora.

Salamis - Južne od Famagusty: stĺpy antického mesta

Polostrov Karpaz a Korytnačia pláž – miesto, kde sa liahnú obrovské korytnačky a ešte stale cválajú divé somáre. Nekonečne dlhé pláže s panenskou prírodou – bez akýchkoľvek budov a hotelov.

Nikózia/Lefkoşa [lefkoša] – hlavné mesto. Delí ho Zelená hranica a nárazníkové pásmo. Prechody na sever a juh pre chodcov sú na Ledra Street a Ledra Palace – asi 15 min od seba. Oplatí sa vidieť historické centrum.

Doprava

Na Cypre sa oplatí prenajať si auto (jazdí sa naľavo), ale ak ho prenajmete na severe, neplatí poistka, diaľničné známky atď. na juhu a naopak, čo cestovanie komplikuje. Autobusová doprava v rámci mesta, t.j. MHD nie je veťmi rozvinutá, ale medzi mestami sa dá veľmi ľahko prepravovať busmi. Je to zároveň lacné – 5-10 tureckých líť = 2,5 – 5 euro. Dá sa platiť aj eurami. Spoje chodia každú pol hodinu až hodinu.

Jazyk

Na severe je to turečtina: je to vlastne jeden z oficiálnych jazykov Cyperskej republiky (t.j. južnej časti), ale v praxi to tak nie je. Cyperská republika napr. nepožiadala o registráciu turečtiny v EÚ a preto nie je turečtina jeden z jej oficiálnych jazykov EÚ.

Dohovoriť sa dá v pohode aj po anglicky a ak ani to nie, domáci sú veľmi nápomocní, takže človek určite nejako zistí a dostane, čo potrebuje.

Turečtina – čítaj, ako vidíš:) ç = č, ş = š, y = j, ğ sa premlčuje, c = dž, ı – i bez bodky sa viac menej tiež premlčuje

Dobrý deň, ahoj – Merhaba

Dovidenia – Görüşürüz

Ďakujem – Teşekkür ederim

Volám sa X – Adım X

Ako sa voláš? – Adın ne?

Ako sa máš? – Nasılsın?

Mám sa dobre – İyiyim

Slovensko – Slovakya

Som zo Slovenska – Slovaklıyım [slovakljm]

Voda – Su

Čaj – Çaj

Autobus – Otobus

Obchod – Market

Trh – Pazar

Lekáreň – Eczane

Počasie

Pravdepodobnosť dažďa je v turistickej sezóne minimálna. Júl a august sú príliš horúce. Ja som bola na Cypre v strede júna – okolo 35 stupňov a viac. More je príjemne teplé.

Elektrina

Britské zástrčky, 240 voltov. Fungujú aj, ak človek strčí do hornej dierky ceruzku:)

*************************************

Fotky: viac na: http://picasaweb.google.com/lennypeti

Cesta z letiska do Girne.

Historický prístav. Girne - Kyrénia.

More a hory. Lepšiu kombináciu si ani neviem predstaviť.

Famagusta

Nikózia.

Kamošši:)